Ako na krátku poviedku?

Tento článok je vhodný pre začínajúcich autorov, ktorí by chceli začať písať poviedky, či príbehy. Tento článok je zameraný priamo na krátke poviedky. Viete, čo by mal (dobrý) autor urobiť, ak chce, aby jeho poviedka bola lepšia, ako poviedky ostatných? Za prvé, mať poznámky… 

Notes, poznámky a organizácia.

Nemusíte si samozrejme kvôli jednej poviedke zakladať celý notes (ak ich plánujete písať viac, je to viac než vhodné), stačí ak si vezmete dvojhárok alebo otvoríte prázdny dokument, kam si napíšte základne veci o vašej poviedke, pred tým, než ju vôbec začnete písať – a neskôr sem pridáte informácie o scénach, udalostiach a postavách. Hlavne ich nestraťte, to bude vaše alfa a omega pre poviedku.

Čo si zapísať ako prvé?

Tému, myšlienku a žáner.

Veľmi ťažko sa hľadá myšlienka – pretože je to tak ako to hovorievala moja profesorka: „Myš vám zdrhne a lienka uletí.“ a vtedy ste v čudu. Musíte na začiatku vedieť, čo chcete povedať – o čom to má byť, čo má daná poviedka reprezentovať.  Bez toho nezačnite písať. To mi zakázali aj na škole, pri scenároch – ak neviem, čo chcem povedať, ako to môžem povedať?

Ďalšia vec sú veci ako koniec, konflikt a postavy – tieto tri veci tak trošku potrebujete zároveň, pretože jedno bez druhého v poviedke veľmi nefunguje. A áno bavíme sa o konci na začiatku – ale špinavú a náročnú robotu treba spraviť na začiatku. A konce vedia byť vyčerpávajúce, to možno pri prvej poviedke nepocítite, ale keď budete písať ďalej a ďalej tak zistíte, že konce sú občas vyčerpávajúce. Či už kvôli faktu, že viete koniec ešte pred začiatkom a nie ste na to zvyknutý, lebo pri prácach iných ľudí to neviete a tak vás prekvapí, na druhú stranu veľmi vás to môže hnať do písania. Napríklad ak mám napísaní koniec tak som nadšení pri každej vete, ktorú píšem, pretože sa neviem dočkať, kedy sa moje postavy dostanú do toho bodu – a sem tam sa stane, že si pred koncom kladiem otázku – naozaj to tak skončí? Urobil som to správne? Ale nadšenie stále trvá a všetko zapadá tam kam má – a cvak. Zrazu to je.

Konflikt – to je vec, prečo vzniká poviedka, zachytáva niečo, čo má upútať čitateľovu pozornosť. Prečo vznikne napätie, čo je cieľom hlavnej postavy? Prečo to nemôže dosiahnuť ľahko?

Príklad:

Jozef chce vziať nádobu so sušienkami.

Prečo to nemôže dosiahnuť ľahko?

Pretože nádoba je vysoko a on je nízky.

 

K tomu treba koniec samozrejme, podarí sa mu to?

Tak si naplánujem koniec takýto:

Rukou nahmatá nádobu a potiahne ju k sebe, no tá mu spadne na zem, kde sa rozbije a sušienky zožerie pes, ktorý pribehol a Jozef nestihol zliezť.

To máme konflikt alebo teda zápletku. A teraz spraviť toľko k tomu, aby skúšal rôzne cesty k sušienkam.

(žáner: komédia – som sa rozhodol pre tento príklad.)

No a už som si vymyslel meno pre postavu: Jozef.

Lenže to nestačí, možno ho neoslovím celým menom, ale mal by som ho ako autor vedieť. A mal by som vedieť vek, rasu, farbu vlasov, očí, výšku (to už viem, že je nízky), váhu, a také banality, aby som v hlave mal konkrétnu predstavu postavy. Tiež by som mal mať poznámky o jeho najbližšej rodine. O domácich miláčikoch, jeho fóbiách, tajomstvách, gestikulácií alebo mimike pri premýšľaní, alebo nervozite. Čím viac si napíšete, tým viacej budete mať postavu radšej a vy ju musíte „milovať“ – pretože ak ju nemáte radi vy, ako ju môže mať rád niekto iný?

Tak, to by sme mali. Prichystaný prejsť do ďalšieho kroku.

Pozrime sa čo máme.

Myšlienka: Nie vždy sa všetko podarí.

Žáner: komédia (tak mi napadá, prečo som si zvolil komédiu, keď komédia je ťažká a nezvyknem ju písať – ale výzva prijatá – vyskúšame, čo z toho vznikne)

Téma: Dosiahnutie svojho cieľa

Postava: Jozef Polko, 5-7 rokov, má psa a má otvorené ústa a obzerá sa vôkol seba, keď premýšľa. Plavé vlasy a hnedé oči.

Chce nádobu, no nedočiahne na ňu, pretože je nízky.

Koniec: Keď už dočiahne na nádobu so sušienkami, tak mu padne na zem a sušienky zožerie pes.

Meno psa: Dunčo

A teraz, čo? Ideme písať? Brzdite. Ešte máme pred sebou veľa, práce pred celou poviedkou. Viete, kde by mala začínať krátka poviedka?

Áno, alebo nie?

Krátka poviedka by mala začínať tak blízko k akcií a riešeniu konfliktu, ako je to len možné. Nemala by mať rušivé elementy, či odpútavajúce scény. Je dobre poznať pozadie postavy, ale nechať si ho na neskôr – napríklad, ak stretne niekoho, kto s ňou bol, keď to celé začalo. (Nie práve najvhodnejšie pre náš príklad, ale uvidíme, čo sa nám to tu vykľuje.)

Dôležitá je prvá veta, prípadne celý odsek, musí upútať čitateľa a vyvolať v ňom niekoľko otázok na ktoré bude chcieť poznať odpoveď.  Osobne si to volám ‚nakopávačka‘ – v angličtine je to ‚catchphrase‘ a u nás som sa stretol s názvom ‚chytáčik‘ alebo ‚háčik‘. Ale u podľa mňa to má doslova nakopnúť čitateľovu zvedavosť, tak preto ‚nakopávačka‘.

N1

Voskovou pastelkou urobil čiaru na kuchynskej linke. Ruku mal natiahnutú nad vlastnú hlavu. Odstúpil od linky a hľadel do hora. Odhryzol si z napolitánky a pozrel k jedálenskému stolu. Prešiel k stoličkám a zaprel do jednej svoje malé telíčko. Stolička s piskotom prešla o niekoľko centimetrov ďalej. Pustil ju a priložil si ukazovák pred pery: „Pst!“ 

N2

Stál na drevenom vedre, podopretom drevenými kockami na stoličke. Stál ne jednej nohe a rukami udržiaval balans. Konštrukcia zapraskala a v momente ležal na zemi. Pozrel zospodu na kuchynskú linku.

Ktorý Vás viacej upútal? Zvoľte si sami, prípadne napíšte do komentárov dole. Jednoducho musíte zaujať prvými pár slovami. A začal som blízko, aspoň v N2, kde už mal istý progres za sebou.

Okej. Mali by sme začiatok. Koniec a postavu. No aha ho. Koľko sme toho urobili už na začiatku. Už len stred a viete, čo urobíme pred stredom?

Osnovu. Je to jedna z najdôležitejších vecí, ktoré nesmiete vynechať – prečo?

Pretože, ak napríklad poviedku, alebo aj väčší príbeh opustíte na dlhší čas – mne stačí mesiac, ak mám dáky blok, nechuť alebo som lenivý písať (to by som prezrádzať nemal, to, že som lenivý – to nie je veľmi motivačné) – späť k osnove – potom, čo dlhšie nepíšem, pomôže mi vrátiť sa k príbehu a viem o ňom veľmi veľa potrebných vecí. A tiež, viete urobiť neočakávané zvraty, ale to dnes necháme bokom, chcem len trošku vybudovať napätie. Takže sa pozrime, čo zatiaľ máme:

 

Osnova:

Začiatok:

Stál na drevenom vedre, podopretom drevenými kockami na stoličke. Stál ne jednej nohe a rukami udržiaval balans. Konštrukcia zapraskala a v momente ležal na zemi. Pozrel zospodu na kuchynskú linku.

Inédejové body – to je kde, sa môžeme hrať s napätím. Čo urobí preto, aby sa dostal hore k sušienkam, prečo to urobil – hlavne, aby ste sa v tom vyznali vy.

Príklady: Postavísi ďalší „rebrík“

Skúsi vyliezť po rúčkach, a tak ďalej.

Tu niekde bude musieť byť, že do miestnosti vôjde pes. Napokon, na začiatku zatiaľ nie je. Alebo ho treba dať aj na začiatok?

KONIEC: Rukou nahmatá nádobu a potiahne ju k sebe, no tá mu spadne na zem, kde sa rozbije a sušienky zožerie pes, ktorý pribehol a Jozef nestihol zliezť.

Osnovu samozrejme nechám už na Vás, keď si ju napíšte, môžete začať písať, držte sa však všetkých vaších poznámok, o postavách, začiatku a konci. A píšte. Píšte a píšte, neobzerajte sa, na to čas ešte len príde.

A tiež nezabudnite na krivku napätia (pravdepdobone sa to volá inak: expozícia myslím, ale krivka napätia znie cool – expozícia znie odborne, ak sa mýlim opravte ma)

Začiatok – Konflikt – Zauzlenie – Vyvrcholenie – Rozuzlenie – Záver

Dopísali ste? Ak nie, tak… Ale nie, prečítajte si to teraz, potom by ste sa sem nevrátili. Česť výnimkám.

Keď dopíšte vašu krátku poviedku/príbeh – jednoducho hocičo, tak budete musieť revizovať. Takže sa vrátite na začiatok a začnete si opravovať, to čo vidíte. A ideálne si písať poznámky v tom, čo robíte nesprávne. Príliš časté opakovanie slovíčok ‚sa‘, ‚ho‘, či ‚jeho‘ je chyba. Vety by mali mať rytmus a zmysel. Rytmusom myslím, že vety by mali mať živý slovosled, nie všetky by mali byť päť slovné. Natiahnúť a skrátiť. Musia dýchať. Ak by každá veta mala päť slov, čítanie by bolo fádne, nudné. To platí ako pre slovenčinu, tak aj pre angličtinu. A ak si neviete poradiť, tak to dajte prečítať niekomu, kto rád číta a poproste ho aby vám dal konštruktívnu kritiku.

Viete čo je konštruktívna kritika? To je taká kritika, kedy sa vám snaží poradiť, čo sa dá zlepšiť, čo by malo byť inak a podobne. A nepoviem vám len: „Je to sračka.“ do je deštruktívna kritika, tiež, ak vám len povie, že je tam veľa zlého a neporadí ako to napraviť – deštruktívna kritika. My chceme konštruktívnu – a tiež si vieme pomôcť navzájom.

Keď budete spokojný, tak svoj výtvor zabaľte do .PDF, to zvládnu aj novšie textové editory. (Word, Open Office Writer, atď.) a môžete nahrávať na eKnižky.sk, nezabudnite priložiť peknú a výstižnú obálku. Pútavu ideálne. A môžeme revizovať a komentovať aj ostatný  – ak chcete, aby som sa na to pozrel aj ja, stačí pridať do komentárov pod týmto článkom link a pôjdem si prečítať vaše výtvory a pokúsim sa zanechať konštruktívne komentáre, ktoré by vám mali pomôcť do budúcna, hoci sem tam mi to zaberie čas.

Takže veľa strán prajem a dokonalých konštruktívnych kritík.

 

0.00 avg. rating (0% score) - 0 votes
od

Odoslať odpoveď

Vaša emailová adresa nebude zverejnená. Prosím, vyplnte všetky požadované polia *

* Pole GDPR je povinné.

*

Súhlasím

You may use these HTML tags and attributes: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

*

*

Privacy Policy Settings

google-analytics Štatistické informácie nám pomáhajú pochopiť, ako komunikovať s návštevníkmi webových stránok. Okrem toho nám slúžia tieto údaje na analýzu a vylepšovanie našich webových stránok z hľadiska obsahu, výkonu a dizajnu.

Close your account?

Your account will be closed and all data will be permanently deleted and cannot be recovered. Are you sure?